Dnešné deti – budúci dospelí ľudia

Autor: Jana Vološinová | 7.10.2015 o 12:16 | Karma článku: 1,01 | Prečítané:  240x

Život sa rýchlo mení a kladie čoraz vyššie nároky na mladú generáciu z hľadiska jej prípravy na život v rozvinutej spoločnosti. 

Duchovná obroda našej spoločnosti a človeka je neoddeliteľnou súčasťou budovania moderného demokratického štátu. Kultivovaný ľudský duch, vysoká duchovná kultúra a silné mravné vedomie sú predpoklady, ktoré podmieňujú efektívnosť spoločenských zmien.

Dnešné deti – to sú budúci dospelí ľudia, od nich závisí ďalší rozvoj našej spoločnosti. Disponujú širokou poznatkovou bázou, no menej už ovládajú aplikáciu a tvorivé spracovanie poznatkov a zároveň hodnotenie dôležitosti a významnosti poznatkov. Pobyt v škole im poskytuje málo príležitostí na prežívanie, málo sú pripravované na citový život, ich emočné nasýtenie je nedostatočné, i keď oblasť emocionálneho rozvoja je viac považovaná za záležitosť rodinnej výchovy.

Výchova a až potom vzdelávanie

Tradičná škola človeka profesionalizuje, ale nepoľudšťuje, socializuje, ale nepersonalizuje. Škola pripravuje žiakov pre ďalšiu školu a nie pre život. Tradičná škola je pasívna, reproduktívna. Pasívna škola je súčasne antisociálna aj antiindividuálna. Narastá ohrozenie dieťaťa – 50 % žiakov v škole prechádza obdobiami úzkosti, ktoré majú na nich dlhodobý vplyv. Žiakovo prežívanie ovplyvňuje jeho výkon až v 45 % – emotívny, ustrašený, strémovaný alebo neurotický typ podáva len polovičný výkon, najmä v stresovej situácii. Podľa McLeenovej teórie mozgovej triunity v momente ohrozenia preberá riadenie správania človeka limbický systém a človek nie je schopný sa učiť. Preto bezpečné ľudské prostredie a neprítomnosť ohrozenia a strachu či úzkosti, znamenajú až 90 % úspechu v učení. Sebaznehodnocujúce sebapoňatie žiaka je horšie ako jeho nižšie schopnosti. Vzťah sebapoňatia (sebavedomia) a prospechu je výraznejší ako vzťah inteligencie a prospechu.

Tradičné vyučovanie, v ktorom je ústrednou postavou učiteľ, treba nahradiť školským vyučovaním s dominantným postavením dieťaťa. Odrazom nových snáh je prúd, ktorého cieľom je človek – osobnosť. Cieľom je tiež výchova a až potom vzdelávanie – poľudštenie spoločenstva ľudí.

Slobodný, autentický a tvorivý rozvoj

Výchova v našom poňatí je najširším termínom, ktorý v sebe zahrňuje vzdelávanie. Tradičná škola povýšila vzdelávanie za cieľ školy. Humanistická koncepcia povyšuje za cieľ školy výchovu a nie iba vzdelávanie. Humanizmus a demokracia sú najvyššie hodnoty ľudskej spoločnosti, bez ktorých nemôžeme plniť svoje poslanie. Škola, ktorá sa riadi ideálmi humanizmu a demokracie, rozvíja také duchovné hodnoty, ako sú mravnosť, ľudskosť, pokora, láska a iné. Výchova v takejto škole smeruje k dokonalejšej forme života, k zámernému uspôsobovaniu ľudskej osobnosti a k uskutočňovaniu ideálov ľudstva.

Ak dnes aspoň vo filozofickej rovine uvažovania súhlasíme s predstavou, že život človeka by v budúcnosti mal byť harmonickejší, vyváženejší, že by ľudia mali uvažovať globálnejšie, ekologickejšie, veľkorysejšie, aby mali vnútornú potrebu vlastného duchovného rastu, sebarozvoja, zachovania si svojbytnosti a autentickosti, tak si musíme uvedomiť, že na rozvoj týchto ľudských rozmerov musí prispievať výchova a vzdelávanie. Keďže školské vzdelávanie bude pravdepodobne najrozšírenejšou formu prípravy jedinca na začlenenie sa do života spoločnosti, musíme v ňom dbať o to, aby zabezpečovalo slobodný, autentický a tvorivý rozvoj, vychádzajúci z potenciálnych možností každého žiaka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

ŠPORT

Je starší ako jeho tréner. Dôchodca z Piešťan si trúfa aj na extraligu

Od mnohých spoluhráčov v klube je starší o štyridsať i viac rokov.

EKONOMIKA

Prečo dávame Slovákom v cudzine milión eur a kde sa združujú najviac

Do Ameriky, Austrálie či Ázie posiela štát každoročne státisíce eur.


Už ste čítali?